Ako som vymenil sprcháč za zaručene prírodné mydlo (kozmetika nielen pre atopikov)

Už nejaký čas som sa snažil dostať k napísaniu tohto článku. Teraz to prišlo. 

Som človek ako každý iný, neobyčajný s obyčajnými radosťami a starosťami. Pred pár rokmi som začal morálnejšie riešiť problematiku klasickej kozmetiky, ktorú som na dennej báze používal. Veľkým etickým problémom pre mňa bolo nehumánne testovanie na zvieratách a zaťažovanie našej planéty plastovými obalmi a ktovie čím ešte (obsah sprcháčaje ako encyklopédia pre začínajúceho chemika). Mojím problémom bola tiež citlivá pokožka.

Tým započala moja cesta hľadania alternatívy. Voľba padla na klasické mydlo, ktoré som mal síce v hlave zafixované ako produkt určený primárne na ruky. Po mnohých pokusoch s „prírodnými“ mydlami z glycerínovej hmoty farbenými „prírodnými“ farbivami, ktoré asi nerastú na strome 🙂 ,som stále cítil, že toto pre mňa a moju pokožku nie je to pravé orechové. V tom období som okrem produktu určeného na sprchovú hygienu používal krémy atď. veď to poznáte. Začal som tiež riešiť minimalizmus v živote, čo sa logicky preklopilo aj do kozmetiky, ktorú som bol ochotný používať.

Vytvoril som si list podmienok, ktoré by mala kozmetika, ktorú budem používať spĺňať.

– Netestované na zvieratách

– Bez zbytočnej chémie

– Jednoduché, no účinne zloženie

– Vyrobené v EU najlepšie na Slovensku

– Nejaký certifikát by tiež nebol na škodu

– Nevysuší moju pokožku

Splniť všetky tieto podmienky sa mi však úplne nepodarilo. Uspokojil som sa teda len s niektorými z nich. V rovnakom čase som tieto moje požiadavky konzultoval s lekárnikom, slovo dalo slovo a začali sme v zmysle určených podmienok vytvárať vlastnú alternatívu už nielen sprcháčom ale aj bežne dostupným mydlám. Orientovali sme sa na zloženie, ktoré vyhovuje aj najcitlivejším typom pokožky, luďom s atopickým ekzémom. Podarilo sa nám vyrobiť a otestovať na sebe produkt, ktorý predčil všetky moje očakávania. Odvtedy ubehol už nejaký čas a v Dunaji pretieklo veľa vody a na svoj kedysi obľubený sprcháč si už nespomeniem. Je to presne ten pocit, keď robíme niečo a pýtame sa samého seba. Prečo som to nerobil takto už vtedy….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *